Azda každý región na našom území má svoje povesti a legendy, skoro ku každému kopcu či doline sa viaže nejaký príbeh alebo udalosť. Inak tomu nie je ani v Levočských vrchoch. Obce ležiace na ich území sú na rozličné útvary slovesného folklóru mimoriadne bohaté. Miestne príbehy a povesti, zaznamenané počas etnologického výskumu a zviazané s lokalitami v okolí spišskej obce Pavľany v juhovýchodnej časti Levočských vrchov, sú popísané v nasledujúcom článku. Zámerom bolo upriamiť pozornosť na rozmanitosť miestnej ľudovej slovesnosti, historickým reáliám sa preto venuje len okrajovo. Presuňme sa do blízkosti obce Pavľany na Spiši, odkiaľ sú krásne výhľady na okolie Spišského hradu.
Nad Pavľanami v lokalite zvanej Krigov alebo Kriguv, na horských lúkach v blízkosti smrekovcového lesa, sa rozliehajú tajomné zvyšky múrov. Pavľanky a Pavľanci toto miesto nazývajú aj Koscelisko, pričom sa na ňom skutočne nachádzajú pozostatky kostola stredovekej dediny. Kostol, ktorého múry sa dnes už len nejasne črtajú v teréne, patril kedysi k dedine, ktorú obyvatelia Pavlian dodnes nazývajú Krigov alebo Krigovjany. V dobových prameňoch sa dedina uvádza v rokoch 1342 – 1343 ako Wyfolu (v preklade Nová dedina) a neskôr ako Kyryk a Iwanusy. Posledný názov vychádza z variantu mena Ján, čo pravdepodobne odkazuje aj na patrocínium miestneho kostola, z ktorého v súčasnosti ostali len zvyšky múrov.
Archeologický výskum v lokalite Krigov realizovali Dušan Čaplovič a František Javorský v rokoch 1976, neskôr tiež v rokoch 1980 až 1983, pričom počas neho odkryli pôdorys kostola na Krigove, ktorý je možné dodnes vidieť v teréne. V blízkosti pozostatkov kostola sa nachádza murovaná studňa a povyše ďalšia lokalita, ktorú miestni nazývajú Ku hrobom/Na hrobi alebo Smoknicisko. Zánik kostola i dediny sa datuje na rozmedzie 15. a 16. storočia a o okolnostiach jej zániku pojednávajú rozličné príbehy, ktoré sa u obyvateľov Pavlian zachovali.
Jedna z miestnych legiend hovorí, že Krigovjany zanikli vyplienením Tatármi. Iná legenda spomína, že sa Krigov prepadol pod zem, keď jeho obyvatelia usporiadali tanečnú zábavu vo Veľký piatok. „Tancovali vo veľki piatek, zaharmelo a toto šicko še prepadlo do žemi.“ Zachránili sa len Pavol a Jano, ktorí odišli na jarmok a keď sa vrátili, videli, že z dediny ostal len kostol, ktorý sa ako posvätné miesto neprepadol. Všade okolo bol močiar, rozliehajúci sa tam dodnes.
„Ket še toten jeden vraciu dzeška od Prešova a druhi z druhej strani, ta toto šicko už bulo prepadnute, zostala jama a už tam bul toten močar. Tak dakedi mi rečovaľi dzeda. Aľe to še stalo pred šidzemsto rokami, tak un rečovaľi.“ Pavol a Jano podľa legendy potom o čosi nižšie založili dedinu Pavľany (Pavľjany) a nazvali ju podľa seba. „Tote dvome ostali, no ta že tu sebe založili, skadziška sebe privežli ženi a tu v Pavľanoch sebe založili totu dzedzinu.“ Ku Koscelisku na Krigove sa viaže aj zaujímavý pavľanský obyčaj. Starí ľudia vraveli, že na Kvetnú a Veľkonočnú nedeľu počuť na Koscelisku spod zeme biť zvony a preto chodili kedysi malé deti a mládež v tieto dni počúvať, či sa skutočne spod zeme na Koscelisku ozývajú zvony. „Už jak dzifka som bula, ta zma chodziľi tam sluchac na Koscelisko, bo dva dňi v roku v kvetnu ňedzeľu a veľkonočnu ňedzeľu vše bulo čuc tam dzvoňic zospodku. A ket zma tam sluchali, zma priložili hlavu na žim ta ňebulo tak jak dzvoni, aľe tak dudňelo. Stare hvareľi že tam tote dva dňi dzvoňa zospodku.“
Či to bolo s Krigovom tak alebo onak, nevedno. Najskôr však úplne inak. To však nič nemení na tom, že Krigov a jeho okolie má aj dnes svoje nezameniteľné genius loci. V jeho blízkosti sú však ešte dve miesta opradené záhadou. Východne od Pavlian ležia Chrastki na ktorých sa obyvateľom z Pavlian v noci zjavovalo tajomné „švetelko“, ktoré sa presúvalo smerom na sever ku Štofkovej hure. Svetlo malo človeka doviesť ku pokladu, ktorý je na Štofkovej hure zakopaný. Dvanásť bočiek zlata zo Spišského hradu má údajne strážiť malý chlopik, ktorý sa ľuďom v okolí Štofkovej huri zjavuje.
„Ujek Salanci, joj už su ňeboščik, ta povedzeli, že na Štofkovej hurke v trecim vivože, že tam dukati zakopane, dvanac bočki zlata. Tam, že zakopaľi panove z podrackeho zamku. Dzeda muj hvareli že jakiška gazda tam šol, ňeznam chto ale že dajaki dzeška šol do lesa a že tam šedzel taki mali chlopik, dze toto švetlo švecelo. No ta še pital toten že co tam robi a ten chlopik mu odpovedzel, že straži toto švetlo a gazda še pita a naco to stražiš. Ta že hvarel, že pod žemu jest tam jakiška poklad, ale že ten še ešči ňenarodzil, co ten poklad budze mal. No ta ostalo tak a ňichto teraz už ňehľeda.“
Odvtedy, čo sa gazda vybral na Štofkovu huru hľadať poklad, sa prelialo už mnoho vody v potokoch, no Krigov aj Štofkova hura stále stoja na svojom mieste. Aj vy sa môžete vybrať hľadať tajomné švetelko alebo počúvať, či na Koscelisku na Veľkú noc bijú zvony spod zeme. Okolie Pavlian má svoje čaro a z jeho vrchov, dolín a lesov k návštevníkovi prehovárajú staré príbehy.
Peter Kováč
Zdroje:
ČAPLOVIČ, D. – JAVORSKÝ, F.: Pokračovanie výskumu zaniknutej stredovekej dediny Krigov v Pavľanoch. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983. Nitra 1984, pp. 65-66.
ČAPLOVIČ, D. – JAVORSKÝ, F.: Záchranný výskum zaniknutej stredovekej dediny Krigov. In: Archeologické výskumy·a nálezy na Slovensku v roku 1981. Nitra 1982, pp. 66-70.
ČAPLOVIČ, D. – JAVORSKÝ, F: Archeologický výskum profánnej stredovekej architektúry v Pavľanoch. In: Archeologický výskum a nálezy na Slovensku v roku 1982. Nitra 1983, s. 70-72.
Foto: Peter Kováč