Ramadán sa blíži ku koncu (24. 04 – 23. 05. 2020)

Islám je podľa jeho vyznávačov monoteistickou vierou a je daná Bohom prvému človeku – Adamovi. Samotné slovo Islám znamená ,,odovzdávanie sa”. Myslí sa tým do vôle Božej. Muslimovia veria, že túto božiu vôľu zvestovali ľuďom proroci. A to od počiatku až po vystúpenie posledného a najväčšieho z nich Muhammada. Toto obdobie pred ním sa označuje za obdobie ,,nevedomosti”. S Muhammadom sa spája trúfalý nástup islamu, pričom historická veda na začiatku siedmeho zaznamenáva jeho vznik ako nového náboženstva.

Pôst (Saum)

Každý rok v mesiaci Ramadánu (deviatom mesiaci lunárneho roka) všetci moslimovia držia pôst od úsvitu do západu slnka, zdržujú sa jedla, pitia a sexuálneho styku a to všetko robia pre Allaha. ,,Pôstnym mesiacom je mesiac ramadán, v ktorom Korán bol zoslaný ako správne vedenie pre ľudí a ako vysvetlenie tohto vedenia aj ako spásne rozlíšenie. Kto z vás zbadá na vlastné oči mesiac, nech sa postí! Ten z vás, kto je chorý alebo na cestách, nech postí sa rovnaký počet dní neskôr, Boh si praje vám to uľahčiť a nechce na vás ťažké. Dodržujte plne tento počet a chváľte Boha za to, že správne vás vedie – snáď budete vďační!“ (Korán, Súra 2, Krava, 2: 185).

Allah muslimom prikazuje sa postiť pre Jeho potešenie a oni sa tým snažia Alláhovi priblížiť. Zmenou zvykov a dennej rutiny, v súlade s Božími príkazmi sa učia, že nie sú otrokmi ich návykov, ale služobníkmi Allaha. Dobrovoľným sa zrieknutím komfortu, aj keď len na krátky čas, postiaci sa človek tiež lepšie porozumie tým, ktorí sa bežne stretávajú s nedostatkom jedla a pitia.

Ramadán je deviatym mesiacom islámského lunárneho kalendára. Pôst je súčasťou tohto lunárneho mesiaca, pričom je pôvodne prebraný od Židov a Kresťanov. V Isláme je pôst jedným z piatich pilierov Islámu. Považuje sa za akt viery, očisty, ale aj prehlbovania sebaobrazu vo viere a pripomínaním Božej moci.

V tomto mesiaci si muslimovia pripomínajú prvé Božie zjavenie, ktoré získal Muhammad práve v tomto mesiaci. Ide o prvé zjavenie Koránu. Túto pamiatku si muslimovia každoročne pripomínajú pôstom, ktorého cieľom je priblížiť sa k duchovnej podstate viery.

Ramadán sa riadi islámským kalendárom. Islamský kalendár sa riadi lunárnym systémom, teda Radmadán je vždy v inom čase.

ramadánske lampáše – symboly Ramadánu, zdobiace egyptskú Káhiru (Foto: wikimedia.org)

Ramadán patrí medzi najvýznamnejšie muslimské sviatky. Ramadán začína tzv. ,,Nocou uzretia.“ Muslimovia si pripomínajú okamih, kedy bol Muhammadovi zjavený Korán. Veriaci sa snažia v tomto posvätnom mesiaci pozdvihnúť svoj duchovný a mravný život. Muslimovia sa postia od úsvitu až do západu slnka, po túto dobu nesmú jesť, piť, fajčiť a mať pohlavný styk. Ramadánu by sa nemali zúčastniť starí ľudia, nevyliečiteľne chorí a deti, ďalej ľudia na cestách, ženy tehotné, dojčiace a menštruujúce. Rovnako tak ako je to definované v Koráne: ,,Postite sa len po určený počet dní! Ten z vás, kto je chorý alebo na cestách, postia sa rovnaký počet dní neskôr. Tí, ktorí môžu sa postiť, však nerobí tak, tí nech sa vykúpi nakŕmením jedného chudobného. Kto však dobrovoľne urobí viac dobrého, bude to pripočítané k jeho dobru. A pôst je pre vás lepší – ak ste rozumní.” ( 2: 184)

Pôst sa začína zvolaním na rannú modlitbu – fadžr, ktorá sa realizuje za úsvitu. Posledné jedlo sa servíruje pred začiatkom pôstu – suhúr, pričom pôst je ukončovaný zvolaním na večernú modlitbu – maghrib.

Toto obdobie slúži k urovnaniu sporov a zlých vzťahov. Ramadán je i mesiacom radosti, láskavosti, vľúdnosti, ale aj štedrosti. Počas Ramadánu by si mal každý muslim prečítať Korán.

Najväčším prínosom je spoločne zdieľaný pocit príslušnosti k jedinému ľudskému rodu a rozdiely v spoločenskom postavení, bohatstvo či iné okolnosti, ktoré ľudí rozdeľujú, v tomto období takmer neexistujú,

Mgr. Janka Dorčáková

Zdroje:

Crofter, W.: Velká kniha islámu. 2006.

Kropáček, L. Duchovní cesty islámu. 2015.

https://www.cestolino.cz/pruvodce/rady-na-cestu/ramadan/