Richnava sa nachádza 2 km východne od Krompách a 15 km severne od okresného sídla Gelnica. Táto obec ležiaca na brehu Hornádu na železničnej trati Bratislava – Košice bola osídlená už dávno pred prvou písomnou zmienkou. Z obdobia staršej doby kamennej sa na mieste dnešnej obce našlo niekoľko kusov štiepanej kamennej industrie. Súčasná obec sa utvorila v priebehu 13. storočia a prvý krát sa spomína na prelome 13. a 14. storočia. Patrila v tom čase, tak ako ostatné okolité dediny, rodu Zsigrayovcov zo Žehry.
Na Richnavskom hrade stoja domy
Zsigrayovci pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia postavili hrad, ktorý bol neodmysliteľne spätý s dejinami obce v stredoveku. Podľa niektorých historikov však bol postavený až začiatkom 14. storočia. Najskôr išlo len o malý objekt, ktorý bol v ďalších desaťročiach a storočiach rozširovaný. Počas celého 14. storočia patril Perényiovcom, ktorí mali prídomok Richnavskí. V tom čase sa utvorilo okolo hradu richnavské hradné panstvo, ktorému patrili obce Richnava, Krompachy, Olcnava, Kaľava, Folkmár, Kluknava, Jaklovce, Margecany, Vyšné a Nižné Slovinky. V roku 1441 sa pokúsil dobyť hrad Ján Jiskra, čo sa mu však nepodarilo. Obliehal ho niekoľko mesiacov, kým sa jeho obrancovia vzdali. Hrad poškodený obliehaním následne Jiskra opravil. Za jeho kapitána určil Jána Sendela a neskôr Jána Talafúsa, ktorý na ňom bol až do roku 1461. V spomínanom roku sa vlastníkmi Richnavského hradu a panstva stali Zápoľskí, ktorí hrad opravili a zmodernizovali. V roku 1528 bol Richnavský hrad zničený Levočanmi a následne sa stal vlastníctvom Thurzovcov. Tí chátrajúci hrad vlastnili do roku 1636. O dva roky neskôr už patril Richnavský hrad Csákyovcom, ktorí sa ho pokúšali obnoviť. Avšak napokon od toho upustili. Osud Richnavského hradu bol spečatený v rokoch 1715 – 1720, kedy bolo kamenie z neho použité ako stavebný materiál na výstavbu kaštieľa v neďalekej Kluknave. Zvyšky hradu v priebehu ďalších dvoch storočí rozobrali Richnavčania na stavbu svojich obydlí. Do dnešných čias sa z hradu zachoval masívny blok muriva a niekoľko menších múrikov. V súčasnosti na mieste Richnavského hradu stoja rodinné domy.
Za roľnícke povstanie tresty smrti
Richnavčania si v priebehu storočí mnoho vytrpeli – či už kvôli rôznym epidémiám alebo vojnám, keďže Richnava ležala na hlavnej cestovnej trase. Na obec mali negatívny dopad takmer všetky protihabsburské povstania v 17. a na začiatku 18. storočia. V roku 1831 vypuklo Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré mimoriadne tragickým spôsobom zasiahlo aj Richnavu. Richnavčania sa doňho zapojili tým, že sa zúčastnili násilností voči grófskemu personálu kluknavského kaštieľa. Výsledkom bolo niekoľko mŕtvych a zranených. Po potlačení povstania prišla odveta vrchnosti. Trest smrti dostali dvaja Richnavčania. Jeden bol obesený medzi Richnavou a Kluknavou a druhý v Richnave na vŕšku nad krčmou. Osemnásti Richnavčania boli odsúdení na väzenie, pôst a palicovanie.
Vypálená obec
Ďalšia rana pre obec prišla v auguste 1924. Vtedy Richnavu zachvátil obrovský požiar, ktorý zničil 16 domov. Bolo to skaza, akú obec už dávno nezažila. Vtedy Richnavčania netušili, že o dvadsať rokov neskôr zasiahne ich dedinu ešte väčšia katastrofa. Na samom konci druhej svetovej vojny okolo Richnavy vybudovalo ustupujúce nemecké vojsko silný obranný systém. Aby bola obranná čiara funkčná v boji, vojaci z nej potrebovali mať voľný výhľad, v ktorom im však bránili domy v Richnave. Preto Nemci rozhodli o ich likvidácii vypálením. Ešte predtým však evakuovali najprv mužov a následne aj ženy a deti, ktorí odišli k svojim rodinám a známym do okolitých obcí. Potom Nemci obec vypálil v noci z 19. na 20. januára 1945. Vyhorela väčšina domov. Takisto bol podmínovaný a vyhodený do povetria miestny rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela. Richnavčanov táto udalosť poznačila na celý život a dlho trvalo, kým sa po vojne podarilo obec obnoviť. Vypálenie obce pripomína pomník, ktorý sa v súčasnosti nachádza na miestnom cintoríne.
Starobylý kostolík je miestom pútí
Richnavčanov veľmi zasiahlo zničenie kostola. Už od konca vojny sa preto pripravovala stavba nového chrámu. Akurát, keď boli v roku 1948 prípravy na stavbu kostola pred ukončením, moc v štáte prevzali komunisti, ktorí bránili jeho výstavbe. Nový kostol bolo možné stavať až v roku 1969. Dokončený bol o tri roky neskôr a jeho patrónom sa stal sv. Michal Archanjel – ako jeho predchodca. Západne od obce sa nachádza starobylý kostolík sv. Márie Magdalény. Koncom 19. storočia v ňom boli uložené telesné pozostatky Antona Vincenta Csákyho a jeho družky, ktorí zomreli niekoľko desaťročí predtým vo Viedni. Kostolík sv. Márie Magdalény bol už od 18. storočia miestom pútí, ktoré sa tu uchovali až do dnešných čias.
Richnava vo filme a literatúre
Neodmysliteľnou súčasťou Richnavy je rómska osada nachádzajúca sa južne od obce. V súčasnosti v nej žije približne 2500 obyvateľov. Rómovia teda predstavujú vyše 80% populácie obce. Richnavská osada sa dostala do povedomia širokej verejnosti filmom Cigán, ktorý sa v nej natáčal, pričom vo filme hrali miestni obyvatelia. Snímku z roku 2011 režíroval známy slovenský režisér Martin Šulík. Richnava sa niekoľko krát objavila aj v beletrii. Richnavský hrad v čase bratríckeho hnutia v polovici 15. storočia zachytil v trilógii Bratstvo český spisovateľ Alois Jirásek, ktorý Richnavu pred napísaním diela aj osobne navštívil. Richnavu v čase východoslovenského roľníckeho povstania zasa spomína Jožo Nižnánsky v románe Cholera. Svoje miesto má Richnava aj v knihe Láska na Slovensku od Vladimíra Ferka.
Martin Furmanik
Zdroje:
CHALUPECKÝ, Ivan. Dejiny Richnavy. Košice : Adsulting, 2010, 524 s. ISBN 978-80-970549-0-8.
BÓNA, Martin – PLAČEK, Miroslav. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : Slovart, 2007, 392 s. ISBN 978-80-8085-287-0.
Titulná fotografia: Pamätná tabuľa k vypáleniu obce nacistami (foto Martin Furmanik)