Čarodejnice a mágia. To sú veci, ktoré od nepamäti ľudí priťahujú ako žiarovka nočné motýle. Aj dnes sme fascinovaní myšlienkou na kúzla a nadprirodzeno. Čím to je, že ľudia tieto prvky vyhľadávajú aj dnes? Ľudová mágia si v našej kultúrnej tradícií udržiava svoje pevné postavenie už stovky rokov. Odkiaľ pochádza? Kde sa vzali čarodejnice? Je mágia skutočná? Sú čarodejnice reálne alebo sme ovplyvnení produktom modernej televíznej tvorby a predstava bosoriek pochádzajúca z populárnych seriálov nemá s pôvodnou slovanskou mágiou nič spoločné?
Keďže mám viac otázok ako odpovedí, rozhodla som sa obrátiť na odborníčku na historickú etnológiu a religionistiku. Doktorka Katarína Nádaska sa okrem iného zameriava na štúdium zvykov a rituálov tradičnej ľudovej kultúry.
Ako by ste charakterizovali religiozitu na Slovensku?
Na Slovensku máme stále tzv. žitú ľudovú religiozitu s jej špecifickými prejavmi, ako sú ľudové púte a normatívnu religiozitu, ktorú tvorí najmä kresťanstvo. Objavujú sa aj nové religiózne smery, napríklad neopaganizmus. Po roku 1989 sa na Slovensku uvoľnili pomery v cirkevnom živote, ktorý sa obrodil. V súčasnosti prechádzajú tradičné cirkvi určitou kataklizmou a dianie v cirkvi na Slovensku sa odráža aj v názorovej pluralite veriacich.
Čomu sa venujete najradšej?
Všímam si postupné premeny určitých obradov vo výročných a rodinných zvykoch. Napríklad šibanie a polievanie dievčat je starý zvyk, kedysi bol určený výlučne pre slobodnú mládež a symbolizoval princíp similárnej mágie smerujúci k upevneniu plodnosti žien. Zvyk sa nám udržal, ale jeho význam už dnes málokto pozná a samozrejme stáročiami sa zmenil až do dnešnej podoby, ktorá už len v minimálnych črtách pripomína jeho pôvodný význam. Zaujíma ma, ako a prečo sa zvyky menia a akú majú výslednú podobu tie, ktoré nám ešte zostali.
Bolo niečo, čo Vás počas výskumov prekvapilo?
Na terénne výskumy chodím veľmi rada, pretože práve tam som v živom kontakte s nositeľmi tradícií či zvykov. Vyše 20 rokov sa venujem výskumom ľudovej mágie a prekvapilo ma, že staré magické praktiky sa realizujú aj dnes. Kde je dopyt, tam je aj ponuka takýchto služieb. Prekvapivo sa ľudová mágia využíva aj dnes, a nielen na vidieku, ale aj v mestách. Toto zistenie bolo pre mňa spočiatku dosť prekvapujúce, dnes viem, že mágia sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov a bude tu s nami do konca.
Je niektorý z regiónov, ktoré ste skúmali pre Vás výnimočný?
Každý slovenský región je špecifický a veľmi zaujímavý, napríklad svadobné zvykoslovie je rozdielne nielen v každom regióne, ale dokonca má svoje špecifiká aj v každej obci. Mne osobne sa veľmi dobre robili výskumy v Bielych Karpatoch, na východnom Slovensku pri hraniciach s Ukrajinou, kde je veľa Rusínov, rovnako zaujímavou oblasťou sú horné Kysuce a horná Orava. V podstate pri opakovaných výskumoch, v ktorých sa vraciam už do preskúmaných oblastí vždy nájdem niečo nové a zaujímavé.
O Vašu prednášku: Dejiny čarodejníctva bol veľký záujem. Čo si myslíte, prečo? Čím sú bosoráctvo, mágia a okultizmus pre ľudí také príťažlivé?
Mágia je nehmotná, jej výsledky sú však často hmatateľné. Ľudia vždy verili, že prostredníctvom mágie môžu zmeniť svoj život k lepšiemu v podstate bez námahy. Mágia je obostretá tajomstvom, je skrytá a tajomno ľudí vždy priťahovalo, rovnako v stredoveku ako aj dnes.
Zaznamenali ste zvýšený záujem ľudí o ľudovú mágiu či pôvodné slovanské náboženstvo?
Väčšina ľudí chodí na moje prednášky z historického záujmu o danú tému. Na prednáškach im sprostredkujem historicko-etnologický pohľad na tento fenomén, s určitou kazuistikou na lepšie pochopenie témy. Neopaganizmus funguje na Slovensku v obnovenej podobe už od 90-tych rokoch 20. storočia. Sú to ľudia, ktorým sa páči viera a rituály predkresťanskej relígie a kultúry starých Slovanov, Keltov.
Čomu pripisujete tento narastajúci záujem?
Človek vždy hľadal niečo duchovné, čo ho uspokojí a naplní jeho predstavy. Tak je tomu aj dnes.
Veríte v mágiu a čarodejnice?
Mám rešpekt.
Kto boli alebo sú čarodejnice/bosorky?
Spoločenstvo ľudí považovalo bosorku/bosoráka za polodémona. Boli to ľudia, ktorí vedeli privolať na človeka chorobu, porobisko či pomôcť pri získaní lásky. Mnohé vedmy sa zase venovali ľudovému liečeniu a pomáhali pri problémoch zo zdravím.
Stretávate ľudí, ktorí sa považujú za čarodejnice/čarodejníkov pri svojej práci?
Áno, kedysi mala každá dedina svoju bosorku či liečiteľku alebo liečiteľa. Dnes je ich práca v podstate rovnaká ako v minulosti, ale oveľa sofistikovanejšia.
Využívajú ľudia ich služby často?
Áno, prekvapujúco často, veľa ľudí napríklad konzultuje svoje životné rozhodnutia s vešticami.
Odkiaľ čerpajú dnešné čarodejnice vedomosti? Kde sa učia, študujú?
Magické praktiky sa v minulosti odovzdávali najmä ústnou formou, dnes sú to magické formuly, ktoré sú písané a každý mág si ich prísne stráži, aby sa nedostali do nepovolaných rúk. Okrem ľudovej mágie existuje aj mágia vysoká, ktorá má korene v starovekých štátoch ako bol Egypt, Asýria, Mezopotánia, Babylónska ríša. Tu sa zrodila aj astrológia, s ktorou pracujú astrológovia dodnes. Vysoká mágia sa študuje celé roky, nie je jednoduché stať sa špičkovým mágom. V minulosti existovali okultné skupiny, ktoré si vzájomne odovzdávali svoje vedomosti – a v podstate to tak funguje dodnes.
Konajú sa na Slovensku tzv. Sabaty?
Sabat v predstavách ľudí znamenal stretnutie bosoriek a bosorákov na určitých miestach na to určených. Išlo o formu skupinového čarodejníctva. Dnes je aj na Slovensku populárne wiccanstvo, ktoré má svoje presné pravidlá, formy a obrady.
Prvky pôvodnej ľudovej mágie pochádzajú od Starých Slovanov. V čo verili naši predkovia v predkresťanskom období?
Hodnoverných a relevantných správ o živote Starých Slovanov nemáme veľa, ale postupom času sa niektoré javy objasňujú, v skúmaní a získavaní nových poznatkov pomáha archeológia, história, lingvistika, etnológia. V predkresťanskom období mali Slovania svoju vyspelú vieru založenú na polyteizme a úcte k živlom a prírode ako takej. Mali svoje božištia a obetištia, chrámy, ktoré boli postavené z dreva, takže sa nezachovali tak, ako chrámy v antickom svete, ktoré sa stavali z kameňa. Rovnako máme len kusé poznatky z mytológie Slovanov a poznáme len niektoré božstvá, ktoré sa uctievali. Slovania mali svojich žrecov ako sprostredkovateľov medzi bohmi a ľuďmi. Ako presne vyzerali ich rituály nevieme, pretože Slovania nemali písmo, ktorým by sa uchovávali presné správy. Väčšinu správ máme od kronikárov zo susedných krajín, kde už bolo prijaté kresťanstvo, a tu nachádzame útržkovité správy o pohanských obradoch Slovanov.
Zdrojov o viere starých Slovanov a ich rituáloch je málo. Môžete nám odporučiť publikácie na danú tému?
Je dobré sa zamerať na relevantnú literatúru k tejto problematike a dávať si pozor na to, aby bol autor publikácie odborník – vedec.
Zo staršej literatúry je to viaczväzkové dielo Lubora Niederleho: Život starých Slovanov
Čenek Zíbrt: Historia o životu doktora Jana Fausta, znamenitého čaroděje, též zápisích ďábelských i čářích a hrozné smrti jeho. Praha : J. Otto, 1927.
Čenek Zíbrt: Seznam pověr a zvyklostí pohanských z VIII. věku (Indiculus superstitionum et paganiarum): jeho význam pro všeobecnou kulturní historii i pro studium kulturních přežitků v nynějším lidovém podání: sezvláštním zřetelem k české lidovědě. Praha: Česká akademie věd císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, 1894.
Čenek Zíbrt: Staročeské výroční obyčeje, pověry, slavnosti a zábavy prostonárodní pokud o nich vypravují písemné památky až po náš věk: příspěvek ke kulturním dějinám českým. Praha: Jos. R. Vilímek, 1889.
Jan Hanuš Máchal: Bájesloví slovanské.
Zdeňek Váňa: Svět slovanských bohů a démonů.
Magdalena Beranová: Slované.
Michal Téra: Perun – boh hromovládca.
Samuel Reuss: Rozprávky starých Slovákov.
Jozef Ľudovít Holuby: Voda a vosk v poverách a čaroch ľudu slovenského.
Myslíte si, že je dôležité , aby sme poznali naše korene?
Každý človek niekam patrí a je dobré poznať aspoň zbežne dejiny svojho národa, mesta, obce, z ktorej pochádzame. Je to naša minulosť. Bez poznania minulosti nepochopíme dianie v prítomnosti, nie nadarmo sa hovorilo, že história je učiteľkou života.
Blížia sa Vianoce. Sú plné starých tradícií, zvykov a rituálov. Môžete spomenúť aspoň zopár najzaujímavejších? Možno také, ktoré sa už dnes nezachovali?
Najmä Štedrý deň a večer bol plný rituálov, ktorý v danej dobe mali svoj význam a presný zaužívaný ráz. Nohy stola sa zopli reťazou, pod stôl sa dala otiepka slamy, na stôl do ošiatky sa dali všetky plodiny, ktoré sa v danom dome pestovali, piekli sa zoomorfné figúrky predstavujúce presný počet domácich a hospodárskych zvierat chovaných na gazdovstve. Piekol sa kračúň, domáci vianočný chlieb a varilo sa 12 jedál symbolizujúcich mesiace v roku a hojnosť či dostatok potravy pre členov rodiny. Zdravie sa veštilo z jabĺčka a orechov. Tradičné jedlá na Štedrý večer už pripravuje málokto. Obilninovú kašu, pečenú rybu, strukoviny, cestovinové jedlá, vianočnú kapustnicu, kysnuté koláče, sušené ovocie, za pohárik hriateho, domáce oblátky, med, cesnak, pupáky s makom, tatarčené pirohy.
Kto je Katarína Nádaska?
Pochádzam z Bratislavy, mám rada operu a balet, počúvam šansóny, rada sa túlam slovenským vidiekom a obdivujem jeho krásu a ľudí, ktorí ho vytvárajú. Zároveň však milujem Bratislavu, jej malebné historické centrum, kde sa dajú nájsť tiché miesta na čítanie kníh. Veľa a rada čítam. Študovala som vedecký smer históriu a etnológiu, neskôr ešte muzeológiu a religionistiku.
Vyštudovali ste aj históriu. Ktoré obdobie by ste rada navštívila?
Fascinuje ma obdobie medzi dvoma svetovými vojnami, obdobie tzv. zlatej éry. Ženy začali nosiť krátke vlasy, nohavice, šoférovať autá, hrali tenis, v spoločnosti fajčili cigarety v elegantných špičkách a muži boli galantní a elegantní aj na turistike. Vzdelanie bolo rovnako prístupné ženám i mužom a ženy si uvedomovali svoju cenu a začínal proces emancipácie. Rada by som v tejto ére prežila určitý čas, stretla napríklad Fridu Kahlo a dala si ňou pohárik tequily a cigaru a poklábosila by som si s ňou o insite v jej obrazoch prepojenom so surrealizmom.
Ste uznávanou etnologičkou a odborníčkou na históriu a religionistiku. Ako ste sa k tomuto odboru dostali?
Po maturite na gymnáziu ma okrem histórie zaujímali sociálne vzťahy v spoločnosti a problémy ľudí, ktorí žili na okraji spoločnosti (väzni, narkomani, prostitútky), problémy v rodinách (alkohol, násilie, týrané ženy a deti). Preto som študovala rodinné právo zo zreteľom na sociálne problémy a pôsobila som ako kurátorka pre deti a mládež. Avšak ani v tejto veľmi zaujímavej, ale psychicky vyčerpávajúcej práci, ma neopustila láska k histórii. Po čase, keď som už cítila vyhorenie zo sociálnej terénnej práce, som si splnila svoj sen a vyštudovala som na FF UK Bratislava vedecký smer história a etnológia so zreteľom na muzeológiu a religionistiku. V štúdiu som pokračovala na internom doktorandskom štúdiu, kde som sa venovala najmä výskumom ľudovej religiozity. Strávila som časť štúdia na FF UK v Prahe, na Jagelovskej univerzite v Krakove a na Viedenskej univerzite. Po štúdiu som zostala pôsobiť ako pedagóg na FF UK Bratislava. Môj záujem sa vyprofiloval najmä na historickú etnológiu, teda na štúdium zvykov a rituálov tradičnej ľudovej kultúry.
Radka Vargová