Špiónka Trixi

Slovenská Mata Hari či najmladšia špiónka Európy. Mimoriadne atraktívna, mimoriadne inteligentná, mimoriadne očarujúca, mimoriadne jazykovo nadaná. Skvelá herečka s dokonalým spoločenským vystupovaním. Vedela flirtovať, hrať naivku a popri tom vymámiť od vplyvných mužov dôverné politické informácie.

Ako špiónka začala pracovať ešte počas štúdia na gymnáziu. Mala necelých 17 rokov a perfektnú znalosť nemčiny. Po rozchode rodičov žila s otcom v Prahe, kde ju zastihol aj rok 1939 a nemecká okupácia. V tom čase prichádza do Prahy jej teta – Františka Hrubišková, rodená Pospíšilová, známa aj pod menom Biela pani. Je to žijúca legenda slovenského odboja. O tejto prešedivenej sympatickej zdravotnej sestre málokto tušil, že vedie dvojaký život a je členkou slovenského odboja. Cesta Bielej Pani do Prahy nebola náhodná. Išla na tajnú misiu s cieľom prehĺbiť kontakty s ilegálnou protinacistickou organizáciou Obrana národa. Pri tejto príležitosti navštívila aj príbuzných. Neter Trixi na ňu urobila hlboký dojem a tak ju spomenula svojim známym z odboja.

V Obrane národa pôsobila aj šikovná Češka Hana Kohnová. Tá Trixi najprv preverila jednoduchými úlohami. Venčila pre pani Kohnovú jej psa. V tom čase totižto malo židovské obyvateľstvo zakázané vlastniť akékoľvek zviera. Židia mali tiež zakázané kupovať lieky. Preto chodila do lekárne a zháňala lieky. Pani Kohnová bola ostrieľanou dámou a svoju úlohu predstierala tak rafinovane, že si Trixi spočiatku ani neuvedomila, že pracuje pre odboj. Išlo o skúšku lojality, spoľahlivosti a Trixinej šikovnosti, v ktorej výborne obstála. Navyše jej už na prvý pohľad jasne viditeľná krása, elegancia, vyberané spôsoby, mladosť a zdanlivá krehkosť či naivita sa ideálne hodili do Barrandovských štúdií, kde mal protinacistický odboj kontakty. Barrandovské filmové ateliéry patrili k najlepším v Európe. Natáčali v nich aj nemecké filmové hviezdy. Prominentnými politikmi sa to tam len tak hemžilo. V Barrandove sa objavil aj Hitlerov minister propagandy Joseph Goebbels.

Herečka v Barrandovských štúdiách

Trixi ako mladé dievča – gymnazistka dostala v Barrandove úlohu napísať zhrnutia kníh a scenárov, aby sa tak určilo, či ide o vhodný námet pre film. Jej skutočnou úlohou bolo nadväzovať kontakty s vysokopostavenými ľuďmi a najmä dostať sa k nemeckým politikom. Bola natoľko očarujúca, že jej dokonca niekoľkokrát ponúkli, aby pracovala pre nemeckú tajnú službu. To odmietla. Stýkala sa s významnými nacistami a keď sa dostala k dôverným informáciám, ihneď upovedomila protinacistický odboj. Ten však po čase odhalilo gestapo a hrozilo, že aj mladá špiónka bude prezradená.

Keď ju zatklo gestapo, na výsluchoch sa jej podarilo oslobodiť sa len vďaka svojmu úžasnému hereckému talentu. Zahrala naivku. Bola taká presvedčivá, že i vyšetrovateľ skonštatoval – je pekná, ale hlúpa. Po množiacich sa upozorneniach roku 1942 odišla späť do Bratislavy k svojej tete, Bielej pani. V Bratislave spolu s Bielou pani, veľmi aktívnou členkou odboja, pomáhala Židom, americkým pilotom, partizánom a každému, komu len bolo treba. Zháňali jedlo, lieky, falošné doklady. Starali sa najmä o to, aby spojenci dostávali dôležité informácie. Po čase začala byť podozrivou aj v Bratislave.

Hlavná úloha – Apollka

Jej ďalším útočiskom sa stalo sanatórium v Tatrách. Tam sa stretla s majiteľom prosperujúcej tlačiarne právnikom Vojtechom Čelkom. Vraj sa do nej na prvý pohľad zamiloval, samozrejme, nič netušiac o jej dovtedajšom živote. V čase osobného šťastia stála pred ňou najväčšia úloha v živote špiónky. Už mala pripravené doklady a z Beatrix Pospíšilovej sa stála Božena Pospíšilová. Jej špionážnou úlohou bolo zamestnať sa v Apollke a zistiť, koľko toho produkuje, kde sú strategické ciele a ďalšie potrebné informácie pre zneškodnenie fabriky. Nemohla zastávať len obyčajnú pracovnú pozíciu. Musela byť v kontakte s vedením.

Dostala sa k vtedajšiemu riaditeľovi Vojtechovi Hudecovi. Keďže sa mu páčili upravené a trochu vyzývavé blondínky, Trixi sa výnimočne dobre zhostila svojej roly. Prefarbila sa na blond. Zvolila vyzývavý make-up. Nechty si nalakovala výraznou farbou. Pán Hudec miloval hudbu, tak sa pod zámienkou vlastných autorských skladieb k nemu dostala. Pravdou je, že skladby jej napísali ľudia z odboja. Trixi dokonca nevedela hrať na žiadny hudobný nástroj a už vôbec nie spievať. Keď sa k riaditeľovi prepracovala, vysvetlila mu, že sa potrebuje zamestnať v Apollke, aby sa dostala k dôverným informáciám. Zamestnali ju na oddelení finančnej kontroly.

Špiónka Trixi však nerobila len priemyselnú špionáž. O plánovanom zničení Apollky nevedela. V deň keď sa útok udial (16. júna 1944) bola v práci v Apollke. A celý život si počet obetí vyčítala. Apollka bola jej najvýznamnejšia špionážna úloha.

Život po Apollke

Až do skončenia druhej svetovej vojny pracovala pre odboj. Po nej sa stala poslankyňou mestského národného výboru v Bratislave. Neskôr sa s manželom presťahovali do Trenčína.

Keď sa počas socializmu začal „hon“ na mladých odborárov, ku ktorým patrila, zachránilo ju tehotenstvo. V čase pozvania do Bratislavy, ktoré bolo v skutočnosti organizované Štátnou bezpečnosťou, neprišla. Bola v siedmom mesiaci tehotenstva. To ju zachránilo od výsluchov a potencionálnej väzby. Jej životný príbeh bol plný turbulencií. Keď ju už ako dôchodkyňu prepadli doma, zviazali, zapchali ústa a okradli, bol to pre ňu obrovský šok. Z toho šoku sa už, bohužiaľ, nikdy nespamätala.

Renáta Dulinová Bzdilová

Zdroje

Dulinová Bzdilová, R.: Trixi. In: Za všetkým hľadaj ženu. Dostupné na: https://reginavychod.rtvs.sk/clanky/za-vsetkym-hladaj-zenu/258913/trixi

Kopřivová, E.: Ženy tří republik: Božena Pospíšilová Čelková (Trixi), nejmladší špionka. Dostupné na: https://plus.rozhlas.cz/zeny-tri-republik-bozena-pospisilova-celkova-trixi-nejmladsi-spionka-7596163

Krčmárik, R.: Volali ju Trixi. Dostupné na https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/551087-volali-ju-trixi-pribeh-slovenskej-spionky/

Moravčíková Chovanech, L.: Prvá špiónka. Dostupné na ttp://prvezeny.sk/trixi-beatrix-celkova/

https://history.hnonline.sk/tag/23125-beatrix-celkova-pospisilova

Titulná fotografia:Beatrix Pospíšilová Čelková (Zdroj: archív Alberta Marenčina)

 

: