Pamätníci socialistického režimu si určite spomenú na prvomájové sprievody, ktoré môžu vyvolávať kontradiktívne názory. Okrem nich sa však v totalitnom režime ustálili viaceré obrady a oslavovali sa niektoré sviatočné dni. Súvislosti a okolnosti ich vzniku a významu často nie sú veľmi známe.
Sviatky majú nespochybniteľný význam, poskytujú ľuďom priestor pre regeneráciu po práci a umožňujú utužovanie medziľudských vzťahov. Niektoré sviatky a obrady však mali aj ideologické pozadie.
Veď práve v tomto období (konkrétnejšie 50. roky 20. storočia) sa vládnuca ideológia snažila transformovať oslavu Vianoc. Boli zrušené dovtedy obvyklé vianočné príspevky. „Ježiško vyrástol, zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz.“ Pamätná veta, ktorú predniesol v príhovore premiér Antonín Zápotocký však nepresvedčila, Vianoce neboli nikdy slávene podľa zamýšľaného scenára vládnej moci.
1. máj je u nás dlhodobo štátnym sviatkom a býva najviac asociovaný s totalitným režimom.
Sviatok práce k nám bol však importovaný zo zahraničia. Vznikol v Paríži v roku 1889, kde ho formálne ustanovili na kongrese II. internacionály. Rozhodol na základe veľkých robotníckych štrajkov v USA v roku 1886, ktoré začali práve 1. mája. V Československu bol tento sviatok ustanovený v roku 1919. V období socializmu jeho oslavy nabrali nový rozmer.
Ako to vyzeralo v prvomájovom sprievode?
Prvomájové sprievody vyjadrovali podporu vládnucej KSČ, oslavovali úspechy socialistického hospodárstva a demonštrovali silu a odhodlanie zriadenia.
Na čele sprievodu stáli robotníci, ďalej ho tvorili zástupcovia roľníckych družstiev, pracujúca inteligencia a uzatvárali ho ostatní, vrátanie folkloristov a detí. Na ozdobených tribúnach stáli funkcionári KSČ, ktorí sa tam cítili lepšie ako v sprievode. Na výzdoby a pompéznosti tribún aj celého sprievodu boli investované značné finančné prostriedky.
Účasť musela byť masová. Organizácie a podniky zabezpečovali čo najvyššiu účasť. Súťažili o to, komu sa podarí dotiahnuť na podujatie najväčšie percento členov. Priamo na mieste bola účasť zaznamenávaná do zoznamov.
Ľud bol motivovaný vytvoriť si a niesť vlajočky, mávatka či transparenty, s najvhodnejšími heslami. Sprievody boli dokonca nacvičované v predstihu. Nacvičovalo sa aj na školách. Počas prestávok museli deti zvládať prípravu, naučiť sa heslá. Určilo sa kto bude nositeľom akého plagátu, transparentu. Miesto do škôl v deň sprievodu zamierili žiaci aj študenti do sprievodu, kde mimo iného súperili aj o to, kto sa predvedie s najkrajším mávatkom.
Po skončení sprievodu sa mohli účastníci občerstviť v stánkoch. Popoludnie pokračovalo bohatým kultúrnym programom. Vystupovali folklórne súbory, ľudoví zabávači a herci. Pre bežných ľudí bol sprievod prevažne príjemným vytrhnutím zo stereotypu.
Nenahraditeľné matriky a Zbory pre občianske záležitosti
V období socializmu sa v spoločnosti organizovalo množstvo občianskych obradov, napríklad slávnostné privítanie novorodencov, sobášne obrady a občianske pohrebné obrady. Cieľom bolo vo väčšine zahrnúť osobu do kolektívnej identity pričom tieto obrady nahrádzali obdobné kresťanské obrady.
Obrady tvorili neodmysliteľnú súčasť miestnej kultúry. V rámci obcí na Slovensku ich zväčša organizovali Zbory pre občianske záležitosti. Fungovali v spolupráci s miestnymi národnými výbormi a mali na starosti program a príhovory v rámci obradov a slávnosti v obciach. V určitom období síce existovala istá možnosť výberu medzi občianskymi a cirkevnými obradmi, ale tlak na uprednostňovanie občianskych verzií bol nesmierny.
Rozkážeme vetru, dažďu!
Práca v tomto období má takmer až sakrálne postavenie, a zároveň je chápaná ako estetická kategória. Prvomájové sprievody aj iné podujatia – masové televýchovno-športové akými boli spartakiády (hoci sa nejedná o sviatky, ani obrady v pravom slova zmysle, vykazujú niekoľko podobností) opakovali a demonštrovali idey režimu. Jednalo sa o masové, nie spoločenské, podujatia. Podľa vtedajšieho výkladu vládnucej strany tvorili masu ľudia, pričom neboli autonómnymi jedincami, ale stavebným prvkom masy – mohutného mechanizmu (metaforicky chápané).
Hoci spartakiády vychádzali zo staršej českej sokolskej tradície, od 1. celoštátnej spartakiády v roku 1955 sa stali hlavne nástrojom ideologickej propagandy. Pri podujatiach akými boli spartakiády, cvičiaci nevykonávali pohyby, ktoré by boli obzvlášť prospešné pre zdravie. Účastníci svojimi pohybmi utvárali symboliku. Vytvárali obrazy ozubených kolies, simulovali práce na poli a v továrňach. Cvičenia vykresľovali socialistickú spoločnosť ako harmonický fungujúci stroj dominujúci nad deštruktívnymi silami prírody (a symbolizovali tak víťazstvo ľudského rozumu a historického zákona). Neskôr došlo k úprave tejto symboliky. Cvičiť začali viac rodičia s deťmi a do popredia sa dostal ideál krásneho tela a rozvinutej osobnosti.
Socialistická spoločnosť chcela pôsobiť veľmi homogénne. Mali k tomu dopomôcť aj sviatky a obrady pravidelne oslavované v rámci rodín aj celej spoločnosti. Ale aj napriek tomu sa neustále objavovali alternatívne spôsoby budovania identity, čo sa prejavovalo od šesťdesiatych rokov 20. storočia v podobe postupne marginalizovaných osôb, akými boli napríklad disidenti, priaznivci trampu a rôzni alternatívni umelci.
Patrik Čigáš
Zdroje:
vtedy.sk, postoj.sk, time.com
Socializmus: realita namiesto mýtov. Ed. Peter Gonda, Peter Zajac. Bratislava : Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, 2020. 319 s.
Socializmus: realita namiesto mýtov.
Prvomájový sprievod v Starom Smokovci – na čele sprievodu členovia Tatranskej horskej služby a záber pochádza z 50. rokov 20. storočia (Foto: wikimedia.org)