Svedkovia Jehovovi – sekta či kresťanské hnutie?

Do roku 1965 mali zakázané očkovanie, do roku 1967 transplantácie. Súčasný svet, tvrdia, ukončí Apokalypsa, ktorú prežijú len členovia Svedkov Jehovových, ktorí budú vládnuť 1000 rokov. Najlepších 144 000 z nich bude žiť na nebesiach, ostatní Jehovisti budú žiť na zemi vo večnej blaženosti, zbavení chorôb, hmotných starostí a plynutia času. Musia však oddane slúžiť a bezvýhradne poslúchať všetky prikázania svojej organizácie. Tí, ktorí zavrhnú učenie Svedkov Jehovových, budú zničení. 

Charles Taze Russel – zakladateľ organizácie (Foto: wikimedia.org)

Organizácia Svedkov Jehovových je pomerne mladým náboženským hnutím. Za jej zakladateľa je všeobecne považovaný Charles Taze Russel, narodený 16. februára 1852 v Pittsburgu v Pennsylvánii ako syn obchodníka s textilom. Po skončení základnej školy nastúpil do otcovho obchodu ako pomocník. Rodičia ho vychovávali v kalvínskej viere, ktorej článkom je aj viera o predestinácii duší. Russel sa nevedel zmieriť s predstavou, že by Boh mohol niekoho nezvratne predurčiť na zatratenie. Predstava pekla ho napĺňala strachom a tento vnútorný problém riešil po svojom: už ako šestnásťročný nadviazal kontakty s adventistami v Allegheny. Adventisti popierali existenciu pekla a kládli veľký dôraz na blízky koniec sveta. Pod ich vplyvom aj Russel nadobudol presvedčenie, že v Biblii sa nachádzajú skryté predpovede o budúcnosti a vývoji ľudstva. V roku 1870 založil s ďalšími piatimi spoločníkmi krúžok Bádateľov Biblie, tento dátum sa považuje za dátum zrodu neskoršej organizácie Svedkov Jehovových. V dostupných prameňoch nie sú k dispozícii informácie o Russelových spoločníkoch, Dá sa ale predpokladať, že išlo o krúžok “samoukov”, medzi ktorými neboli teologicky vzdelané osoby. V roku 1874 Russel vyhlásil, že od čias apoštolov nikto správne nepochopil a nevysvetlil Bibliu, iba jeho si Boh vyvolil, aby ju správne a spoľahlivo vysvetlil. Jeho prívrženci si ho v roku 1876 zvolili za svojho pastora a označovali ho za tzv. “siedmeho posla” v zmysle textu Ez 9,2: “A hľa: šesť mužov prichádzalo od hornej brány, ktorá hľadí na sever, každý má v ruke rozbíjací nástroj“! Medzi nimi bol však muž oblečený do plátna, za pásom mal pisárske náčinie.”

Dejiny hnutia v Čechách a na Slovensku

V našich krajinách sa idea Svedkov Jehovových začala objavovať pred I. svetovou vojnou. Prišli k nám z USA prostredníctvom navrátilcov. Ešte za Russelovho života vznikol na Slovensku Slovenský biblický zbor. Okrem toho sa u nás aktivizovali aj nemeckí Bádatelia biblie, koordinovaní pobočkou v Barmen-Elberfelde. Po Prvej svetovej vojne a hlavne v tridsiatych rokoch sa rozšírila členská základňa bádateľov hlavne v Čechách, v rokoch 1924-1925 sa v Brne vybudovalo stredisko, ktoré začalo rozširovať ich publikácie, hlavne Strážnu vežu. Pod patronátom stredoeurópskeho byra v Berne bola nakoniec v Prahe založená pobočka organizácie (Bétel?) a v roku 1932 Ministerstvo vnútra Československej republiky organizáciu legalizovalo. Tesne pred II. svetovou vojnou bolo na území Československa 1166 zvestovateľov. Po obsadení Čiech a vytvorení protektorátu bola činnosť svedkov v Čechách zakázaná a časť z nich sa dostala do koncentračných táborov. Organizácia napriek tomu pracovala ďalej v ilegalite a dokonca udržiavala i naďalej kontakt s centrom v Berne. Na Slovensku boli sledovaní, zakázaní však neboli. Po vojne bola činnosť pobočky obnovená, pravdepodobne aj do Československa zavítal na svojej inšpekčnej ceste nový prezident organizácie Nathan Knorr spolu vtedajším sekretárom a terajším prezidentom M. G. Henschelom. V roku 1946 bolo v republike evidovaných 1.209 zvestovateľov. V roku 1947 v Brne a naposledy v roku 1948 v Prahe sa konali zjazdy Svedkov Jehovových. V roku 1949 boli v súvislosti s nástupom komunizmu zakázaní. Napriek tomu ich počet rástol: v roku 1950 ich bolo 2,882, v roku 1951 už 3,705. V roku 1960 nastal rozkol. Časť organizácie na čele s B. Mullerom sa usilovala o legalizáciu a spoluprácu so štátom. Iniciatíva sa však pravdepodobne neujala a najneskôr po novembri 1989 táto skupina musela zaniknúť. Po novembrovej revolúcii bola organizácia opäť zlegalizovaná a v súčasnosti vyvíja intenzívnu činnosť.

Svedkovia Jehovovi s propagačnými materiálmi pred Britským múzeom (Foto: wikimedia.org)

Učenie

Učenie Svedkov Jehovových prešlo počas 140 rokov existencie hnutia podstatnými zmenami. Preto tu nepoznáme niečo ako stabilnú vierouku. Za čias Russela sa ako štandardné vieroučné diela používali jeho Štúdie Písma. Ich posledný zväzok, Dovŕšené tajomstvo, vydal až Rutherford po Russelovej smrti.

Po skončení II. svetovej vojny sa ako príručka základnej vierouky odporúčala kniha Boh je verný. Koncom päťdesiatych rokov ju vystriedala kniha  Od strateného raja k raju znovuzískanému, v sedemdesiatych rokoch zase kniha  Pravda, ktorá vedie k večnému životu, potom  Zjednotení v uctievaní jediného pravého Boha. Následne to bola kniha  Môžeš žiť navždy v pozemskom raji.

Do útrob tejto organizácie je pomerne ťažké sa dostať pokiaľ nie ste jej členom. Poznáme niektoré zásady a pravidlá ktorými sa svedkovia Jehovovi vo svojom živote riadia, no úplný náhľad do tajomstiev ich viery nemáme.

Radka Cardová

Zdroje:

KAHAN, K.: Jehovovi Svedkovia (Kto sú? Komu slúžia). 1988.

GÁLIK, S.: Falošní proroci. 1992.

http://www.inky.sk/Viera/Apologetika/AdvJeh_002.pdf

http://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/apologia-krestanskej-viery-proti-uceniu-svedkov-jehovovych—–i.-cast.html

Foto: jw.org