Top 5 (+1) zaujímavosti, ktoré ste zrejme o starovekom Egypte a egyptológii nevedeli

Staroveký Egypt je od nepamäti predmetom fascinácie a záhad. A z dobrého dôvodu. Egypt bol jednou z najstarších a najdlhšie trvajúcich civilizácií, aké kedy existovali. Od ranej doby bronzovej až po pripojenie k Rímskej ríši prežila civilizácia starovekého Egypta približne 3 tisícročia. Preto je staroegyptská civilizácia lákavá a veda o starovekom Egypte pomáha odhaľovať viacero prekvapivých faktov a zaujímavostí, ktoré nie sú všetkým známe. Prinášame vám niekoľko menej známych faktov, ktoré vás možno prekvapia a možno u vás aj vzbudia hlbší záujem o poznanie starovekého Egypta.

1. V starovekom Egypte bola rozšírená viera v posvätnosť zvierat a božské inkarnácie

Viacero staroegyptských bohov bolo zobrazovaných v teriantropických formách – sčasti mali telo človeka, sčasti telo zvieraťa. Niektorí bohovia mali dokonca výhradne zvieracie telo – napríklad Anubis, boh smrti, ktorý býval znázorňovaný ako Šakal. Nemalo by preto byť prekvapením, že starovekí Egypťania mali zvieratá v úcte a pristupovali k ním ako k posvätným. Jastraby, levy, paviány a psy boli zvieratá, ktoré boli medzi starými Egypťanmi mimoriadne obľúbené. Tieto zvieratá boli po smrti často mumifikované a pochované so svojimi majiteľmi, aby sprevádzali a strážili mŕtvych naďalej aj v posmrtnom živote. Obľube sa tešili aj krokodíly a mačky. Mačky boli vážené kvôli tomu, že zabíjali jedovaté hady a boli považované za ochrankyne faraónov už od prvej egyptskej dynastie. Ak vás zaujíma, ako zmeny fauny, flóry, klímy a zmeny náboženstva môžu mať zásadný vplyv aj na vývoj ľudského myslenia, náboženstva a mágie, odporúčame si nechať si všetko bližšie vysvetliť na online prednáške, ku ktorej informácie nájdete na stránke/.

 

Socha bohyne Bastet (Foto: pixabay.com)

2. Pyramídy neboli solitérne stavby, patrili do rozľahlých komplexov budov

Súčasťou kráľovskej hrobky nebola len pyramída, ale aj ďalšie stavby, ktoré spolu tvorili pyramídový komplex. Zastúpenie objektov v komplexe bolo rôzne. Záviselo od dobových náboženských predstáv a kultovej praxe, z ktorých vychádzal aj architektonický koncept. Svojho času (približne v období 5. dynastie) sa prvky nadzemnej štruktúry pyramídového komplexu ustálili v tejto podobe::

Údolný chrám – vstupná brána do komplexu.

Vzostupná cesta spájala údolný chrám so zádušným chrámom, viedla rampou z údolia a prekonávala terén.

Zádušný chrám ústila tu vzostupná cesta.

Pyramída

Kultová pyramída – slúžila pravdepodobne ako symbolický príbytok panovníkovho „ka“ (životná sila, ktorá odlišovala živú osobu od mŕtvej, jedna z piatich častí duše v staroegyptskom chápaní).

Satelitné pyramídy súčasťou viacerých pyramídových komplexov boli ďalšie menšie pyramídy, ktoré pravdepodobne patrili kráľovnám a princeznám (ako napr. Pepi I.) alebo ich funkcia zostáva neznáma.

Severná kaplnka zastrešovala vstup do komplexu, resp. do štruktúry niektorých pyramíd zo severu.

Obvodový múr

O štruktúre pyramídových komplexov a tiež o výsledkoch konkrétnych výskumov Niuserreovho údolného chrámu sa dozviete viac v prednáške venovanej tento téme.

Pohľad na 3D model pyramidového komplexu v Gize (Foto: wikimedia.org)

3. Egypťania radi hrali doskové hry

Po dlhom pracovnom dni Egypťania radi relaxovali pri hraní spoločenských doskových hrách. Obľúbených bolo niekoľko hier, vrátane „Mehen“ a „Psi a Šakali“, ale snáď najobľúbenejšia bola hazardná hra známa ako „Senet“. Najstaršia dochovaná podoba hry Senet pochádza z roku 2620 pred Kristom, ale vyobrazenia podobných herných dosiek sa objavujú ešte o niekoľko storočí skôr. Hralo sa na dlhej doske pomaľovanej 30 políčkami. Každý hráč mal sadu figúrok. Tie sa posúvali po hracej ploche podľa hodu kockou, resp. po hode hracou paličkou, ktorá sa v rámci hry pôvodne využívala. V niečom sú pravidla týchto hier jasné, v niečom sa o nich dosť polemizuje. Každopádne je isté, že takéto hry boli populárne. Dochovala sa maľba, ktorá znázorňuje kráľovnú Nefertari hrajúcu Senet a faraóni ako Tutanchamón si hracie dosky zobrali do podsvetia ako súčasť výbavy svojich hrobiek.

Nefertari hrá Senet – výjav z hrobky Nefertari (Foto: wikimedia.org)

 

4. Kleopatra nebola Egypťanka

Kleopatra ako jedna z posledných členov Ptolemaiovskej dynastie bola macedónskeho pôvodu. Jej prapredok Ptolemaios I., zakladateľ rovnomennej dynastie, bol jedným z generálov Alexandra Veľkého, ktorý po jeho smrti a rozdelení ríše získal vládu nad Egyptom. Sobášmi medzi súrodencami sa dynastia snažila o zachovanie „čistoty krvi“. Otec Kleopatry je známy, bol ním Ptolemaios XII. U matky už panuje určitý stupeň neistoty, s najväčšou pravdepodobnosťou ňou bola jeho sestra Kleopatra V. Tryphaina. Niekedy sa však uvažuje, že jej matkou mohla byť aj niektorá z Ptolemaiových konkubín (dokonca egyptského pôvodu), to sa však nikdy nepodarilo presvedčivo dokázať a táto alternatíva zostáva len na úrovni dohadov.

To, ale aj mnohé iné sa o najznámejšej egyptskej panovníčke môžete dozvedieť tu.

Banket Antonia a Kleopatry – maľba zo 17. storočia, autor maľby – Jacob Jordanes (Foto: wikimedia.org)

5. Egyptológia vznikla pred 200 rokmi

Zrod odboru sa spája s menom francúzskeho filológa Jeana-Françoisa Champolliona. Champollion rozlúštil ako prvý egyptské hieroglyfy za pomoci trojjazyčného nápisu na Rosettskej dosky. Odhalil vzťahy medzi hieroglyfickým a démotickým písmom a zároveň vzťahy obidvoch týchto písiem k tretiemu hieratickému, t. j. kňazskému. Dňa 27. septembra 1822 predniesol Champollion pred členmi akadémie dôkaz správnosti svojho rozlúštenia a zároveň výklad hieroglyfov.

O strastiplnom živote zakladateľa, Jean-François Champolliona (1790–1832), aj o tom, ako sa egyptológia od svojho vzniku premenila, a v akom stave sa nachádza dnes v strednej Európe a vo svete sa môžete dozvedieť v rámci nasledovnej prednášky.

Napoleón Bonaparte pred Sfingou, obraz od J. L. Géroma z egyptského vojnového ťaženia . po vojnovom ťažení začal väčší záujem o Egypt, čo umožnilo prvé egyptologické objavy (Foto: wikimedia.org)

 

6. (Nielen) túto jeseň môžete vidieť prednášky špičkových egyptológov

Centrum pre religionistiku a historické štúdia, n.o. (CEREHIS) už od roku 2017 organizuje cyklus prednášok s názvom Košická egyptologická jeseň. Cieľom Cerehisu je vedecká a popularizačná činnosť v oblasti histórie a religionistiky. Snaží sa o popularizáciu vedeckých výstupov a podnecovanie záujmu o históriu, rozvoj kritického myslenia a predchádzanie náboženskej a etnickej intolerancii. Združuje odborníkov z oblasti religionistiky, histórie a príbuzných vedných odborov.

Pozývame vás preskúmať egyptologické témy spolu s Cerehisom v rámci prednáškového cyklu Košická egyptologická jeseň. Všetko od nás pre vás nájdete aktuálne, ale aj kedykoľvek neskôr v našej online knižnici a na našom YouTube kanáli.

 

Titulná fotografia: Fragmenty hieroglyfov z hrobky faraóna Setiho I. (Foto: wikimedia.org)