Jarné mesiace sa už tradične spájajú so slávením najvýznamnejšieho kresťanského sviatku, Veľkej noci. Práve v máji sa toto slávnostné obdobie uzatvára, a to slávením sviatku Zoslania Ducha Svätého. Slávenie Turíc, ako sa ľudovo tento sviatok nazýva, je pritom vo svojej podstate oslavou udalostí Veľkej noci, je ich slávnostným ukončením. Význam sviatku Turíc, ich skrytá symbolika či dávna história pritom v sebe ukrývajú mnoho zaujímavého.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce či Letnice. To sú len tie najznámejšie pomenovania pre sviatok slávený po siedmich týždňoch od slávenia Veľkej noci. Zatiaľ čo pomenovanie Turíce sa pravdepodobne spája s kultom zvieraťa tura, Letnice nadväzujú na príchod leta. Niekedy sa tento deň nazýva aj Zelené sviatky, ktoré zasa upozorňujú sa symboliku rodiacej sa prírody. Na východnom Slovensku a v južnej časti stredného Slovenska je možné stretnúť sa aj s pomenovaním Rusadlá či Rusadlé sviatky, ktoré majú korene vo východoslovanskom názve Rusalje. V tomto prípade možno hovoriť aj o podobnosti s antickými slávnosťami ruží, ktoré niesli názov Rosalia alebo Pascharosarum. Názvy sviatku Zoslania Ducha Svätého tak vo veľkej miere odzrkadľujú prepojenie zelenajúcej sa a kvitnúcej prírody s duchovným významom začiatku niečoho nového, novej zmluvy, zobrazenej príchodom Ducha Svätého.
Sviatky týždňov
Zatiaľ čo kresťania na päťdesiaty deň po Veľkej noci slávia Turíce, v judaizme na tento deň pripadá sviatok Šavuot, nazývaný aj Sviatok týždňov. Počas tohto sviatku Židia slávia odovzdanie Tóry Mojžišovi na hore Sinaj. Táto udalosť predstavuje počiatok zmluvy medzi Bohom a vyvoleným židovským národom. Podobne ako Turíce, Šavuot nemá presne stanovený dátum slávenia, ale odvíja sa od Sviatku nekvasených chlebov, Pesachu. Jeho slávenie sa počíta na 49. deň po slávení Pesachu, čiže po siedmych týždňoch. Názov Šavuot v hebrejčine znamená týždne, čiže toto časové obdobie je obsiahnuté v samotnom názve. V starom zákone sa nachádza niekoľko rozličných názvov pre tento sviatok. V knihe Exodus (Ex 23, 16) sa tento deň nazýva Sviatkom žatvy (hebr. chaghakacir), v knihe Numeri (Nm 28, 26) zas ako Deň prvotín (hebr. chaghabikkurim). Tieto dva názvy poukazujú na fakt, že týchto 50 dní ohraničovalo obdobie medzi prvou žatvou jačmeňa a ukončením žatvy pšenice. Toto obdobie je tak významným obdobím aj v rámci hospodárskeho roka.
Židovská tradícia slávenia Sviatku týždňov v sebe obnášala prinášanie konkrétnej obety. Spôsob slávenia je opísaný v knihe Levitikus (Lv 23, 15-18), v ktorej je tento sviatok označený ako Letnice, Pentekostes (hebr. päťdesiaty deň). V tomto čase mali Židia obetovať potravinovú obetu. V nej nesmel chýbať kvasený chlieb, ktorý bol obetou prvotín. To, že malo ísť o nekvasený chlieb, má svoj hlbší význam. Zatiaľ čo počas sviatku Pesach, čiže Sviatku nekvasených chlebov, mohli Židia jesť iba nekvasený chlieb, čiže maces, po päťdesiatich dňoch mali obetovať práve kvasený chlieb. Kvas pritom symbolicky predstavoval hriech, čiže po niekoľkotýždňovom čakaní mali Bohu symbolicky obetovať všetko, aj svoj hriech, ktorý dokáže zmyť jedine Boh.
Choďte do celého sveta…
Zatiaľ čo Šavuot je postavený na slávení starej zmluvy medzi Bohom a izraelským národom, počas Turíc si kresťania pripomínajú uzatvorenia novej zmluvy medzi Bohom a všetkými národmi sveta. V Skutkoch apoštolov (Sk 2, 1-13) sa samotné zoslanie Ducha svätého opisuje prostredníctvom prudkého vetra napĺňajúceho celý dom, v ktorom sa apoštoli združovali. Nad hlavou každého z nich následne spočinuli ohnivé jazyky.
Dôležitým momentom tejto udalosti je moment prijatia Ducha Svätého, po ktorom apoštoli začali rozprávať rozličnými jazykmi. Keďže v tom čase sa v Jeruzaleme nachádzalo mnoho rozličných národov, aby slávili Šavuot, prítomnosť Ducha Svätého sa rozšírila k všetkým národom sveta. Sviatok Zoslania Ducha Svätého tak završuje veľkonočné obdobie pozývaním k novému začiatku pre všetkých ľudí.
Turíce na ľudovú nôtu
Tak významný sviatok, akým Turíce bezpochyby sú, sa odzrkadlil aj v špecifickom slávení a zaužívaní istých ľudových zvykov. Aj keď pôvodne turíčne sviatky trvali tri dni, postupom času sa redukovali.
Azda najznámejším zvykom je stavanie májov pred domami mladých dievčat. Na niektorých miestach sa tento zvyk nazýva aj ohrávanie májov. Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, čiže počas filipsko-jakubskej noci, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc. Väčšinou sa pritom využívali ihličnaté stromy ako jedle, no postupom času sa začali používať aj brezy. Každá dievka, ktorá pred svojim domom našla ozdobený máj, tak zistila, koľko mládencov sa o ňu uchádza. Ak sa však dievčine máj alebo mládenec nepáčil, mohla máj zvaliť a neprísť na večernú turičnú zábavu. Riskovala však tak možné nepríjemnosti. Mohlo sa totiž stať, že nasledujúci rok si pred domom našla metlu či suchú borievku.
Častým zvykom počas Turíc bolo zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami. Ich úlohou bolo ochrániť dom a úrodu pred zlými silami. Zelenými vetvičkami sa zdobili aj kostoly či menšie oltáriky. Symboliku týchto zelených vetvičiek možno badať aj v židovskom sviatku Šavuot. V rámci neho symbolizovali horu Sinaj, ktorá sa zazelenala po tom, ako Boh dal Mojžišovi Tóru.
Jedným z turíčnych zvykov bolo aj čistenie studničiek v lesoch. Táto úloha pripadla mládencom, pričom studničky mali byť vyčistené do slávenia Turíc, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce, Letnice, Zelené sviatky. Všetky tieto názvy pomenúvajú deň, ktorý je významný tak pre kresťanov, ako aj pre Židov. Pre obe náboženstvá je to sviatok, ktorým sa slávi uzatvorenie zmluvy medzi Bohom a človekom. Zároveň však tieto sviatky mali svoje miesto aj v rámci ľudovej kultúry. Turíce sú tak nielen dňom radosti z nového začiatku, ale aj dňom radosti zo života ako takého.
Mgr. Gabriela Kováčová
Zdroje:
DIVECKÝ, Jan. Židovské svátky. Praha: Nakladatelství P3K, 2005. 75 s.
DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, Júlia a kol. Putovanie krajinou na brehoch Dunajca. Spišská Nová Ves: Goralinga, 2018. 399 s.
KOVÁČ, Štefan Patrik. Sviatky Boha I.. Piešťany: Lingua XP, 2016. 272 s.
MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora. Tradície na Slovensku. Bratislava: Slovart, 2015. 360 s.