Turistika na Slovensku má svoju tradíciu už od čias štúrovcov. Krásy našej prírody fascinovali nielen zámožné vrstvy, ale aj pospolitý ľud. Pre cielený rozvoj turistiky však bolo dôležité združovať ľudí, ktorí mali pre ňu zanietenie. Za týmto účelom vznikli prvé turistické spolky.
Turistické spolky sa venovali značeniu horských trás, budovaniu útulní pre turistov aj organizovaniu hromadných stretnutí v obľúbených horských lokalitách. Fungovanie klubov turistov malo teda nielen praktický, ale aj sociálny aspekt.
Uhorský karpatský spolok – jedna z prvých nadregionálnych organizácií v Európe
Prvou známou turistickou organizáciou, ktorá zabezpečovala tieto aktivity, bol Sitniansky klub. Založený bol v roku 1860 v časoch Uhorska v Banskej Štiavnici. Celoslovenskú pôsobnosť mal však až Uhorský karpatský spolok (UKS). S ideou jeho založenia prišiel rakúsky vojenský lekár Henrich Wallmann, ktorý istý čas pôsobil v Košiciach a obľúbil si turistiku v Tatrách.
Ustanovujúce valné zhromaždenie, ktorým oficiálne vznikol UKS, sa uskutočnilo 10. augusta 1873 v Smokovci. Cieľom tohto nadregionálneho spolku bolo vytvárať podmienky na objavovanie prírody v Karpatoch a v Tatrách. Zakladajúci členovia pochádzali z rôznych kútov Slovenska – napríklad z Kežmarku, Popradu, Prešova či z Lučenca. Ústredie UKS pôvodne sídlilo v Kežmarku, neskôr v Levoči. V posledných rokoch fungovania sa členovia stretávali v Spišskej Novej Vsi. Najaktívnejšie obdobie spolok zaznamenal počas kežmarského pôsobenia.
Uhorský karpatský spolok sa rokmi výrazne rozvíjal. Po jeho vzniku sa začali formovať početné regionálne sekcie. Priaznivci turistiky tak mali zastúpenie v každom regióne. Podľa historických záznamov vzniklo v rámci územia Slovenska 17 regionálnych sekcií UKS.
Regionálne spolky vykonávali záslužné činnosti
Členovia prvých klubov turistov stáli za vznikom množstva horských a lesných chodníkov. Podieľali sa tiež na rozvoji speleoarchológie (jaskyniarstva). Úplne prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska vybudoval Sitniansky klub. Išlo o trasy k Počúvadlianskemu jazeru, na Sitno a do Sklených Teplíc.
Na potrebu stavať útočiská pre turistov ako prvý reagoval Ján Juraj Rainer. Na Starolesnianskej poľane vybudoval r. 1865 skromnú útulňu s lôžkami, ohniskom a strechou nad hlavou. Rainerova útulňa je dodnes najstaršou zachovanou chatou vo Vysokých Tatrách.
Dôležitou funkciou UKS bolo tiež organizovanie horských vodcov a záchranárov. Spolok taktiež inicioval ochranu prírody či historické a vedecké výskumy. Navyše, členovia vytvárali mapy a turistických sprievodcov.
A keďže sa v horách pohybovalo čoraz viac turistov, bolo potrebné stavať viacero chát, v ktorých by sa turisti uchýlili kvôli nepriazni počasia či únave. Po Rainerovej chate postupne pribúdali ďalšie vysokohorské objekty. Okrem tých notoricky známych spomeňme Jozefovu chatu pri Štrbskom plese, Egidovu chatu v Meďodoloch či Hincovu chatu v Mengusovskej doline. Bohužiaľ, mnohé objekty postavené v 19. storočí dnes už nestoja.
Historický odkaz UKS
V roku 1891, keď sa UKS presťahoval do Spišskej Novej Vsi, nastal v organizácii rozkol. Čiastočne ho spôsobilo odčlenenie na slovenskú a budapeštiansku časť. Krízu tiež vyvolalo etnické napätie a silnejúca maďarizácia slovenských horských vodcov. Uhorský karpatský spolok nakoniec zanikol pri rozpade monarchie po skončení 1. svetovej vojny. Aj napriek tomu inšpiroval mnohých nasledovníkov v ďalšom rozvíjaní turistiky.
Za mnohé turistické trasy tak vďačíme regionálnym spolkom, založeným pod záštitou UKS. Rokmi sa na Slovensku vybudoval veľmi kvalitný systém značenia. Dnes ho zastrešuje Klub slovenských turistov (KST). Súčasní značkári sú hrdí na to, že naše značkovanie má už vyše 130-ročnú tradíciu. Zároveň patrí k popredným systémom turistického značkovania v Európe. Turistické chodníky na Slovensku tvoria ucelenú sieť, čo v iných krajinách nie je pravidlom. Celková dĺžka trás na Slovensku je viac ako 14 000 km.
Pôsobenie v kluboch turistov dnes býva nezištnou, a niekedy aj málo docenenou činnosťou. Ak sa teda pustíme do hôr, nezabudnime sa správať s úctou nielen k prírode, ale aj k smerovníkom či prístreškom vytvoreným členmi KST.
Dominika Grošková
Zdroje:
Bárta, Vladimír, Khandl, Ladislav. História turistiky na území Slovenska od štúrovcov po dnešok. Slovenská Ľupča: AB ART Press, 2015. 95 s.
kst.sk
Titulná fotografia: Horskí vodcovia UKS, rok 1903 (Zdroj: wikimedia.org)