Valasi oživili hornaté oblasti Slovenska

Keď pásli ovce Valasi, robili užitočnú prácu v odľahlých, málo osídlených hornatých oblastiach. Pojem Valach sa stal synonymom pre pastiera. Označujeme ním však hlavne príslušníka etnika podstatne zastúpeného v Uhorsku.

V roku 1414 prepadli valašskí poddaní významného rodu Drugetovcov, menovite Pavol, Dežko a Kozma z obce Ubľa, spolu s Ivanom a Negom z obce Podhoroď, novozaloženú dedinu Koňuš. Udalosť sa na prvý pohľad nejaví výnimočná, ani na stredoveké pomery. Spomínané obce v tejto oblasti sú prvými oficiálne doloženými miestami na územi Slovenska s prítomným valašským obyvateľstvom. Prvenstvo patrí obci Koromľa, v ktorej Drugetovci usadili Valachov už v roku 1337.

Pôvodne sa pri používaní názvu Valach myslelo na Rumunov. V 13. storočí sa Valasi začali presúvať z Balkánu do severných častí Karpát. Počas dlhej histórie sa sťahovali neorganizovane, podľa potrieb jednotlivcov a ich stád. Napriek všetkému, nie je isté, či tí, ktorí sa nachádzali na území Slovenska mali skutočne pôvod vo Valašsku (Rumunsku). Pôvodní etnickí Valasi sa v rámci karpatského oblúka neusadzovali na západ od rieky Uh. Západnejšie oblasti v rámci valašskej kolonizácie obsadzovali väčšinou Rusíni, ale aj Poliaci a Slováci. Postupne tak etnonymum Valach stratilo etnický význam a stalo sa zamestnaneckým pomenovaním. Hlavným nositeľom valašského práva sa na našom území stalo Rusínske etnikum.

Život a osídľovací proces valašských pastierov bol riadený valašským právom (Ius Valachale). Pôvodne žili na salašoch, ktoré neboli stálymi príbytkami. Aj preto mali voľnosť pohybu a boli oslobodení od štátnej dane, aj cirkevného desiatku – to kvôli náboženskému vyznaniu, keďže všetci boli pravoslávni. Na druhej strane ich zemepáni zaťažili viacerými povinnosťami. Bolo im povolené nosiť zbraň, ale museli sa starať o bezpečnosť ciest, ochraňovať krajinské hranice a slúžiť v kráľovskom vojsku. Jediný materiálny úžitok, ktorý od nich zemepáni mali, bolo odvádzanie istého počtu oviec zo stáda, prípadne iné dary.

Dnes si na nich môžeme spomenúť vďaka bryndzovým haluškám, ktoré sa stali natoľko obľúbené, že ich dnes považujeme za národné jedlo. Odkazy na valašskú kolonizáciu dodnes nájdeme v našej kultúre, a preto sa nedá uprieť, že na Slovensku zanechala hlbokú stopu.

 

Patrik Čigáš

 

Zdroj:

MAREK, Miloš: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin, 2006

MAREK, Miloš: Národnosti Uhorska. Trnava, 2011

ludovakultura.sk

Foto: Zdenka Bencúrová