V článku sa pokúsime priblížiť archeologický výskum, ktorý prebehol na Markušovskom hrade ešte v roku 2019. Výskum, ktorý vykonali pracovníci Východoslovenského múzea v Košiciach, priniesol veľa nových poznatkov. Ako to v takom prípade býva – aj veľa nových otázok. Na niektoré z nich sa pokúsime odpovedať.
Vykopávky začali v súvislosti s plánovanou výstavbou kanalizácie, ktorá má komplex pretínať. To predstavovalo ideálnu príležitosť rezom preskúmať a zdokumentovať vývoj terénu. Takto vzniknutá sonda na východe prechádzala horným nádvorím, pokračovala cez dolné nádvorie až na západné predpolie. Počiatočné ciele výskumu sa podarilo prekonať, pretože sa na dolnom nádvorí odkryli zvyšky doteraz neznámej architektúry.
Čo hovoria o vzniku pramene?
Najstaršia zmienka o Markušovciach pochádza z konca 13. storočia. Keďže cez dedinu prechádzala významná stredoveká cesta vedúca k náleziskám kovov, došlo k jej značnému rozvoju. V nasledujúcom storočí sa dozvedáme o konaní týždenného trhu a od roku 1453 sa Markušovce označujú už ako mestečko.
Z najstarších zmienok vieme, že dedina bola sídelným majetkom istého Marka, ktorý podľa niektorých indícií mohol patriť k prisťahovalcom z Valónska. Tí sa na Spiši usadili popri oveľa početnejších saských kolonistoch v období po mongolskom vpáde. Po Markovi obec vlastnili jeho potomkovia, ku ktorým napokon patria aj súčasní majitelia pamiatky – rod Mariášiovcov.
S Markom a jeho potomstvom je spojený aj osud šľachtického sídla. Na základe zachovanej listiny sa dlho uvažovalo o tom, že vzniklo ešte koncom 13. storočia (po roku 1284). V súčasnosti sa však predpokladá, že povolenie na výstavbu hradu, ktoré Markovmu synovi Mikulášovi udelil uhorský kráľ Ladislav IV., nesúvisí s Markušovcami, ale s Brzotínom. Stav výskumu naznačuje, že šľachtické sídlo v Markušovciach vzniklo až niekedy na prelome 14. a 15. storočia, pričom jeho staviteľom mohol byť Juraj Mariáši.
Stavba na dolnom nádvorí, bratríci v Markušovciach a hrad-nehrad
Na základe doterajších výskumov sa o Markušovskom hrade začalo v odbornej literatúre hovoriť skôr ako o opevnenom šľachtickom sídle. Preto bol veľkým prekvapením objav valcovej stavby, ktorá sa v roku 2019 čiastočne odkryla na dolnom nádvorí. Tú spočiatku považovali autori výskumu za stredovekú obranno-obytnú vežu, teda donjon. V prospech tejto identifikácie svedčili aj nálezy keramiky typickej pre 13. storočie, ktoré sa v tomto priestore koncentrovali.
Pri neskoršom zhodnotení stavby architektonicko-historickým výskumom sa ukázala podobnosť s takzvanou veliteľskou pevnosťou, ktorá sa preskúmala v predhradí Spišského hradu. Pevnôstka vznikla na Spišskom hrade, keď bol sídlom Jána Jiskru z Brandýsa, veliteľa bratríckych vojsk. Toho po smrti svojho manžela, Žigmunda Luxemburského, najala uhorská kráľovná Alžbeta Luxemburská, aby zabezpečil následníctva jej nedávno narodeného syna, Ladislava Pohrobka.
Na základe tejto podobnosti by valcovitá stavba v Markušovciach mohla vzniknúť niekedy po roku 1440. Archívy o prípadnej prítomnosti bratríkov v Markušovciach zatiaľ mlčia. Vieme však, že sa usídlili aj iných miestach na Spiši, napríklad na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Navyše snaha zabezpečiť si kontrolu nad vyššie spomínanou cestou k ložiskám kovov by mala svoje opodstatnenie.
Svedectvo o bratríckej posádke by opäť mohla poskytnúť archeológia. Na hornom nádvorí sídla sa preskúmalo niekoľko sídliskových jám. V jednej z nich, označenej ako objekt 2, sa nachádzalo väčšie množstvo zlomkov hrncovitých kachlíc, fragmentov keramických nádob, kostený praslen a drobná kovová pracka. Vskutku nezvyklým nálezom pre toto obdobie je drobná lyžička slúžiaca na ušnú hygienu. Pre náš príbeh sú však zaujímavejšie tri falzá mincí Žigmunda Luxemburského. Ide o napodobeniny drobných razieb (kvartingov) z rokov 1430 – 1437. Na prvý pohľad sú tieto falzifikáty nekvalitné a pôsobia dojmom negramotnosti svojho autora, ktorý značky na minciach nahradil akýmisi abstraktnými symbolmi. Takéto napodobeniny sa hojne vyskytujú na lokalitách z obdobia bratríckej prítomnosti a možno dokonca poznáme miesto ich pôvodu. V rokoch 2010 a 2011 sa v jaskyni Okno pri Betlanovciach pod vedením pracovníka Archeologického ústavu SAV, Mariána Sojáka, preskúmala falšovateľská dielňa, ktorá vyrábala rovnaký typ mincí.
Od bratríkov sa na chvíľu vrátime spätne v čase. Vyššie v texte sa spomínajú nálezy keramiky z obdobia 13. storočia. Tie sa koncentrovali v okolí valcovitej stavby, ale našli sa aj inde na dolnom a v menšej miere tiež na hornom nádvorí. Je to zaujímavé zistenie, keďže staršie výskumy stopy osídlenia z tohto obdobia nezachytili. Bez ďalšieho výskumu však môžeme len hádať, aký bol jeho charakter a či spomínaná pevnôstka nezničila zvyšky staršieho, možno drevozemného, šľachtického sídla.
Pohnuté osudy na konci stredoveku a na počiatku novoveku.
K významnej premene a posilneniu opevnenia sídla nadišlo koncom 15. storočia, keď bol jeho majiteľom Štefan Mariáši. Ten, ako blízky spolupracovník Zápoľskovcov, zastával rôzne úrady – v roku 1500 sa stal spišským kapitánom. Opevňovanie sídla pri významnej ceste sa stalo tŕňom v oku spišských miest, predovšetkým Levoče, a spor sa dostal priamo pred panovníka. Situácia sa však neupokojila a k dramatickému rozuzleniu sporu nadišlo v roku 1527, rok po moháčskej katastrofe. Chaotická situácia v Uhorsku umožňovala zúčtovať sa mimo medzí zákona, čo sa v nejednom prípade aj udialo. A tak sa ozbrojenci mesta Levoča, ktoré sa pridalo na stranu Habsburgovcov, v novembri uvedeného roku odhodlali hrad (či „hrad“) s pomocou obliehacích strojov a diel napadnúť. Sídlo dobyli, vyrabovali a podpálili.
Je zaujímavé, že napriek dramatickému opisu, sa archeologickým výskumom v roku 2019 nepodarilo zachytiť žiadne výraznejšie stopy deštrukcie pochádzajúce z tohto obdobia. Možno ešte zaujímavejší je fakt, že medzi nálezmi v podstate absentovali militáriá, teda vojenská výzbroj a výstroj vrátane rôznych striel, aké sa bežne objavujú na stredovekých hradoch a hrádkoch . Ak by nebolo archívnych prameňov, zdalo by sa, že k ničomu nedošlo. Nálezy z obdobia neskorého stredoveku sú však napriek tomu hodné pozornosti, medzi tie najkrajšie patrí prelamovaním zdobené opaskové kovanie.
Zrútený kaštieľ sa po ďalších peripetiách a dedičských sporoch dostal roku 1560 do rúk Pavla Mariášiho. Aj vďaka odškodneniu, ktoré dostal od Levoče, sa mu sídlo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 16. storočia podarilo obnoviť a prestavať, pričom posilnil aj jeho obrannú funkciu. Dôkazy o prestavbe sa našli v západnom predpolí, kde sa zachytila priekopa so zvyškom priekopového múru. O priekope pri východnom vstupe do sídla sa vedelo vďaka geofyzikálnemu výskumu a tak sa zdá, že obe vznikli v rovnakom čase. V telese západnej brány, cez ktorú sa vstupovalo cez zdvíhací most, sa odkrylo murované prepadlisko. Hnuteľné nálezy z včasno-novovekého obdobia sú početné a okrem keramiky zahŕňajú napríklad aj fragmenty zdobených sklenených nádob či kruhové sklenené terčíky z okien.
V 17. storočí nastali ďalšie stavebné úpravy, ktorých dôkazom sú torzá murív odkryté na dolnom nádvorí východne od valcovitej stavby. Z tohto obdobia pochádza aj strieborný denár Gabriela Betlena vyrazený roku 1623 v Košiciach. Účasť Imricha Mariášiho na odboji voči cisárovi viedla k skonfiškovaniu jeho majetku roku 1673. Napriek tomu, že sa staré rodové sídlo napokon jeho potomkom vrátilo, prestalo postupne plniť požiadavky a rodina sa usadila v kaštieli, ktorý sa nachádza dole v dedine. Zmeny charakteru stavby sa odrazili napríklad aj na západnom vstupe, kde bola potlačená obranná funkcia. Na mieste pôvodnej priekopy sa k západnej bráne navŕšila rampa, ktorá nahradila pôvodný zdvíhací most.
V priebehu 18. a 19. storočia sídlo chátralo a bolo napriek istým snahám o opravy aj čiastočne rozoberané. V polovici 19. storočia sa do východnej veže umiestnil rodový archív a neskôr v medzivojnovom období 20. storočia slúžil objekt aj ako škola. K výskumu a k sanácii sídla sa prvýkrát pristúpilo v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, no až 21. storočie prinieslo významnejšie snahy o jeho preskúmanie a obnovu. Markušovský hrad-nehrad tak začína patriť spolu s kaštieľom a letohrádkom Dardanely medzi lákadlá obce.
-
- Na výskume sa okrem autora článku podieľal ako archeológ aj Ján Rákoš. Numizmatické nálezy spracoval Patrik Fečo a architektonicko-historický výskum vykonali Martin Bóna a Michal Šimkovic.
- Pre záujemcov o ďalšie informácie o vývoji sídla odporúčame dielo Vidiecke šľachtické sídla v Spišskej stolici od Tomáša Januru a Michaly Haviarovej a tiež článok kolektívu autorov Archeologický výskum šľachtického sídla v Markušovciach v roku 2019, ktorý vyšiel v Ročenke Spišského dejepisného spolku v Levoči č. XXVIII.
Kamil Švaňa
Foto: Archív autorov výskumu
Titulná fotografia: Pozostatky valcovitej stavy odhalené pri archeologickom výskume (Foto: Kamil Švaňa)