Situácia Židov na Slovensku nebola nikdy jednoduchá, no postupom sa času sa menila. Bolo tu obdobie kedy spolunažívanie minority a majority bolo priam idylické a vzápätí sa zmenilo na tragédiu. Samozrejme, že nemôžeme hovoriť o každom jednom prípade no ak si to vezmeme globálne môžeme sa snažiť porovnať obdobia pred, počas a po vojne.
Židovské obyvateľstvo pred vojnou tvorilo rovnakú súčasť politického, sociálneho ale taktiež kultúrneho života Československa. Spôsob života židov v tomto čase je rovnaký ako ho mala aj majoritná väčšina obyvateľstva. Určitá časť patrila medzi nižšiu vrstvu, iná medzi strednú ale rozdelenie občanov v tomto čase malo len málo spoločné s ich náboženským presvedčením. Pred druhou svetovou vojnou bola veľká rôznorodosť povolaní, čo sa neskôr rapídne zmenilo. Často sa spomínajú lekári, učitelia či obchodníci ale v tomto období nemôžeme hovoriť o neznášanlivosti, či dokonca o utláčaní minority, práve naopak stretávame sa s rešpektom a s pomocou. Ak by sme chceli zhrnúť obdobie pred holokaustom zo spomienok respondentov nazvali by sme ho pokojným a pozitívnym. Toto obdobie predstavovalo určitú slobodu pre všetkých občanov bez ohľadu na vek, vzdelanie či náboženstvo.
Zmena vzťahov medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom
Z historických dokumentov vieme, že začiatok 2. svetovej vojny sa datuje na 1. septembra 1939 avšak v spomienkach respondentov koluje dátum, už omnoho skôr. Niektorí spomínajú na rok 1938 ako na prelomový. No pri konverzáciách, či v knihách nájdeme obdobie zmeny už omnoho skôr. V komparácii s udalosťami, ktoré sa diali, minorita si spomína na toto obdobie pozitívne a to na základe toho, že pred holokaustom ,,bolo dobre“ a tento spomienkový optimizmus sa prejavuje a upravuje ich spomienky bez toho aby to sami chceli. V tej dobe mladší respondenti ako tínedžeri či deti si nevybavujú závažnejšie problémy, ktoré sa diali okolo. Vo väčšine si spomínajú na radostné detstvo, pretože ak aj boli nejaké problémy, deti nimi neboli natoľko ovplyvnené a zaoberali sa tým rodičia. Zmena vzťahov medzi majoritou a minoritou bola sprevádzaná dôležitými historickými udalosťami ale samozrejme aj so zmenou správania sa nežidovského obyvateľstva k Židom.
Každý mal na túto problematiku svoj pohľad a v spomienkach opisuje len individuálnu skúsenosť. Jedna z najväčších zmien nastala 23.9.1938, tento dátum je spojený so všeobecnou mobilizáciou a taktiež 6.10.1938 v tento deň bola vyhlasená autonómia Slovenska. Po vyhlásení autonómie nastalo obdobie agresie, nielen verbálnej ale taktiež aj fyzickej. Prejavy politikov, ktoré boli zamerané na zastrašovanie a verbovanie majority proti židom boli v mnohých mestách bežným javom. Výsledkom týchto prejavov bolo zvýšenie nevraživosti voči židovskému obyvateľstvu. Po vzniku Slovenského štátu sa situácia ešte vyhrotila a nastalo prenasledovanie nielen židovského obyvateľstva ale aj odporcov režimu. V tomto období odchádzali zo Slovenska český zamestnanci a to predovšetkým učitelia. Nastalo rozdelenie chlapcov a dievčat a oddelenie katolíckej majority od židovského obyvateľstva. Zmena atmosféry nielen v politickom ale predovšetkým v každodennom živote obyvateľov sa prejavila v nekomunikácii väčšinového obyvateľstva s minoritou.
Obdobie po druhej svetovej vojne a postoj nežidovského obyvateľstva ku preživším
Aj keď sa Židia vrátili do svojich pôvodnych miest či dedín nezotrvali na tomto mieste dlho. Bolo viacero dôvodov prečo odchádzali. Jednak to bol postoj majoritného obyvateľstva, nežidovské obyvateľstvo sa dostalo bez väčšej námahy k majetku, ktorý samozrejme nechcelo vrátiť pôvodným majiteľom a tak sa Židia nemali kde usadiť. Ďalším dôvodom bola stála nevraživosť majority, avšak dôležitejšia bola zmena režimu, ktorá znovu nepodporovala nielen židovské náboženstvo ale náboženstvo ako také. Po prevzatí moci komunistami tisícky Židov opustilo Slovensko a snažilo sa dostať do novovzniknutého štátu Izrael ale taktiež do krajín ako Kanada, USA, Austrália a ďalšie.
Počet Židov na Slovensku sa blížil k jednocifernému číslu. Rôznorodosť kultúry, jazykov, náboženstiev a samotného obyvateľstva je dôležitou súčasťou dnešného sveta. Druhá svetová vojna priniesla množstvo negatív a na minoritu židovského obyvateľstva to malo takmer zničujúci dopad. Avšak pomaly sa začína obnova priestoru a možnosti aby sa aj táto časť obyvateľstva mohla ďalej rozvíjať a nadobudnúť zašlú slávu.
Martina Bobaľová
HALLON, Ľ.: Arizácia na Slovensku 1939-1945. 2007.
SALNER, P.: Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou. 2000.
VRZGULOVÁ, M.: Nevyrozprávané susedské histórie. 1999.
Zápisnica z porady na ministerstve hospodárstva 9. novembra 1938. Slovenský národný archív (SNA), Tatra banka, kartón (ďalej k) 198.
Foto: wikimedia.org